This site uses cookies.
Some of these cookies are essential to the operation of the site,
while others help to improve your experience by providing insights into how the site is being used.
For more information, please see the ProZ.com privacy policy.
This person has a SecurePRO™ card. Because this person is not a ProZ.com Plus subscriber, to view his or her SecurePRO™ card you must be a ProZ.com Business member or Plus subscriber.
Affiliations
This person is not affiliated with any business or Blue Board record at ProZ.com.
Services
Translation
Expertise
Specializes in:
Advertising / Public Relations
Psychology
Philosophy
Poetry & Literature
Tourism & Travel
Furniture / Household Appliances
Food & Drink
Cinema, Film, TV, Drama
Textiles / Clothing / Fashion
Cosmetics, Beauty
Rates
All accepted currencies
Euro (eur)
Portfolio
Sample translations submitted: 3
English to Slovak: Estonia will change over to the euro – why?
Source text - English Estonia will change over to the euro – why?
Estonia is a small country with a small and open economy. Changeover to the euro, a world currency, will have a positive effect on the confidence of the economy and people of Estonia. The euro will support our economic stability, facilitate trade relations with EU Member States and establish Estonia as a part of one of the most influential economic regions in the world. In addition, adoption of the euro will decrease the risk that the value of our money would decline and savings would be reduced. Transition to the euro will make travelling more convenient and cut the costs of currency exchange for both private individuals and businesses.
The decision to join the European Union, which was approved at the autumn referendum of 2003, expressed also support for accession to the euro area.
Shortly after obtaining EU membership Estonia joined the exchange rate mechanism ERM II, which is considered as the "antechamber" to the euro area. By now, Estonia has passed two out of the three stages of obtaining full membership in the Economic and Monetary Union: accession to the EU and joining of the exchange rate mechanism ERM II. The third task left is to change over to the euro. The Estonian Government and Eesti Pank have established the goal of introducing the euro at the first opportunity.
On 1 September 2005, the Government approved the first version of the national changeover plan, which establishes the entire changeover process in Estonia.
The Estonian kroon has been pegged first to the Deutsche Mark and later to the euro during the entire circulation period. Due to the fixed exchange rate and the peg to the euro, we are almost members of the euro area, except that our banknotes are different. Thus, the changeover from the kroon to the euro will not bring along any major economic changes, whereas transaction costs will decrease and the possible risks endangering the kroon as a small currency with fixed exchange rate will disappear.
Estonia's accession to the Economic and Monetary Union is the best and most reliable way of ensuring the stability and low inflation level of the currency in circulation.
In addition:
- it will be easier to compare prices across euro area countries;
- risks related to the exchange rate will be minimized;
- the risk of sudden increases in interest rates will be smaller;
- transaction costs will decrease.
If Estonia becomes a member of the Economic and Monetary Union, its economic potential will be higher than in the case of retaining the Estonian kroon. Moreover, accession to the euro area will, for the first time in history, give Estonia the opportunity to participate in the European monetary policy decision-making process.
Stable currency improves the standard of living
Close integration with the EU economy as well as higher investment activity should, in the coming years, lead to stable growth in employment in both the industrial and the services sector. Economic growth and the increased corporate profitability, brought along by productivity growth, will contribute to a faster increase in wages. In addition, wage growth will be affected by the tightened competition in the qualified labour market.
Transition to the euro will make travelling more convenient and cut the costs of currency exchange for both private individuals and businesses. Other, less obvious advantages accompanying the transition to the single currency include, for example, lower interest rates on loans, which have, as a so-called advance payment, already helped improve the living conditions of many Estonian people. Loan interest rates have witnessed a remarkable decline over the past seven years as a consequence of Estonia's integration with the EU, which has been accompanied by a higher sovereign rating. The latter, in turn, has increased the confidence of foreign investors in Estonia.
Favourable interest rates
As a result, loan interest rates for both private individuals and businesses are already lower than in other countries comparable to Estonia in terms of the standard of living or the current account deficit, including most of the Central and Eastern European Countries. In other words, the higher the sovereign rating (i.e. economic credibility), the more investment the country receives and the more new jobs are created there. We should not forget that prior to the euro changeover in the EU, restrictions on the movement of capital were lifted. This surely contributed to the fact that Estonia's banking market is now controlled by strong Nordic investors, and the heavy competition in the banking market has facilitated developments beneficial for loan market customers.
It is also quite clear that accession to the euro area is more beneficial for countries whose economies are more closely integrated with the euro area. Close integration of Estonia's and EU economies reflects in the fact that Member States account for 80% of Estonia's external trade and more than 80% of foreign investment in Estonia. The adoption of the euro will result in smaller transaction costs, as the need for currency exchange will decrease. Based on the experience of other countries, this allows to save up to 0.2% of GDP. Most of Estonia's trade is euro-based, which means it will be easier for companies to conduct business when the country joins the euro area: there will be no need to settle in two currencies or exchange currencies, and prices will be comprehensible and more easily comparable without extra calculations.
Joining the euro area and transition to the single currency will hedge the risk of adverse exchange rate movements. A stable monetary environment, in turn, promotes fast economic growth. At the same time, accession to the euro area will entail the obligation for Estonia to follow a balanced economic policy in the future as well.
As regards the emotional aspects of replacing the Estonian kroon, the contour of Estonia depicted on the national side of the Estonian euro coins will pass on our national symbol. The coins will find their way into the wallets of many other nations and hopefully the beautiful image of our country will evoke interest in Estonia in many people.
Estónsko je malá krajina s malou a otvorenou ekonomikou. Prechod na svetovú menu euro bude mať pozitívny vplyv na ekonomickú dôveru ako i obyvateľov Estónska. Euro podporí našu ekonomickú stabilitu, uľahčí obchodovanie s členskými štátmi EÚ a vytvorí z Estónska jednu z najvplyvnejších hospodárskych regiónov sveta. Prijatím eura sa tiež minimalizuje riziko znižovania hodnoty našej meny a úspor. Prechodom na euro sa cestovanie stane pohodlnejším a znížia sa náklady spojené s nákupom a predajom cudzej meny pre súkromné osoby i podnikateľov.
Rozhodnutie vstúpiť do EÚ ako i do eurozóny bolo odsúhlasené na jesennom referende v roku 2003.
Krátko po získaní členstva v EÚ sa Estónsko stalo členom Európskeho mechanizmu menových kurzov ERM II, ktorý je tzv. vstupnou bránou do eurozóny. Estónsko doposiaľ splnilo dve z troch podmienok potrebných na plné členstvo v hospodárskej a menovej únii. Sú nimi vstup do EÚ a členstvo v Európskom kurzovom mechanizme ERM II. Treťou ostávajúcou podmienkou je zavedenie eura ako platobnej meny. Estónska vláda spolu s Eesti Pank (bankou Estónska) si dali za cieľ prijať euro pri prvej príležitosti.
Vláda preto prijala 1.septembra 2005 prvú verziu národného plánu zavedenia eura, ktorý stanovuje postup prechodu na euro v Estónsku.
Estónska koruna bola počas celého obdobia obehu najprv viazaná s nemeckou markou a neskôr s eurom. Vďaka pevne stanovenému výmennému kurzu ako i zviazaním sa na euro sme už takmer členmi eurozóny, iba naše bankovky sú iné. Prechod estónskej koruny na euro by nemal so sebou priniesť žiadne markantné ekonomické zmeny. Samozrejme pod podmienkou, že výdavky spojené s prechodom budú nízke a možné riziká ohrozujúce korunu ako slabú menu s pevným výmenným kurzom budú eliminované.
Vstup Estónska do hospodárskej a menovej únie je najlepším spôsobom na zabezpečenie stability nízkej miery inflácie meny v obehu.
Navyše:
bude jednoduchšie porovnávať ceny v krajinách eurozóny
riziká spojené s výmenným kurzom budú minimalizované
zmenší sa riziko náhleho nárastu úrokových sadzieb
znížia sa tiež transakčné výdavky
V prípade, že sa Estónsko stane členom HMÚ zvýši sa tým jej hospodársky potenciál v porovnaní s ponechaním si estónskej koruny.
Vstupom do eurozóny sa navyše Estónsku po prvý krát v histórii naskytne príležitosť spolupodielať sa na rozhodovaní v rámci európskej menovej politike.
Stabilná mena zvyšuje životnú úroveň
Blízka ekonomická integrácia s EÚ spolu s vyššou investičnou aktivitou by mali v nadchádzajúcich rokoch viesť k stálemu nárastu zamestnanosti a to v priemysle i službách. Vďaka hospodárskemu rastu ziskovosti spoločností a s tým spojeným zvýšením výroby sa očakáva i rýchlejší nárast miezd. Ten bude navyše ovplyvnený zosilnenou konkurenciou na trhu kvalifikovaných pracovných síl.
Zavedením eura sa cestovanie stane pohodlnejším a znížia sa náklady spojené s nákupom a predajom cudzej meny pre súkromné osoby i podnikateľov. Medzi ďalšie výhody spojené s prechodom na jednotnú menu sú napríklad znížené úrokové sadzby pôžičiek, ktoré v podobe tzv. zálohových platieb už pomohli zvýšiť životnú úroveň mnohým obyvateľom Estónska. Vďaka integrácie Estónska do EÚ úrokové miery pôžičiek, sprevádzané vyšším úverovým ratingom, zaznamenali v posledných siedmych rokoch pozoruhodný pokles. Tento fakt povzbudil zahraničných investorov v Estónsku.
Výhodné úrokové sadzby
Úrokové sadzby úverov pre súkromné osoby a podnikateľov sú teda už teraz nižšie ako v ostatných krajinách porovnateľných s Estónskom, t.j. štátov strednej či východnej Európy, a to v zmysle životného štandardu či aktuálneho deficitu bežného účtu krajín. Vyšší úverový rating (t.j. finančná stabilita) teda znamená zvyšovanie investičnej činnosti v krajine a tým i nárast ponuky pracovných miest. Je dôležité spomenúť fakt, že obmedzenia týkajúce sa pohybu kapitálu boli zrušené pred zavedením eura v EÚ. Preto je bankový trh v Estónsku teraz kontrolovaný silnými nórskymi investormi.
Silná konkurencia na bankovom trhu tak uľahčila vývoj na trhu úverov, čo je prospešné pre jej zákazníkov.
Je tiež zrejmé, že vstup do eurozóny je výhodnejší pre krajiny, ktorých ekonomika je integrovaná s ekonomikou eurozóny. Integrácia estónskej ekonomiky s ekonomikou EÚ v skutočnosti vyjadruje, že členské štáty počítajú s osemdesiatimi percentami estónskeho zahraničného obchodu a s viac ako osemdesiatimi percentami zahraničných investícii v krajine. Prechod na euro bude mať za následok nižšie transakčné náklady pretože sa zníži potreba nákupu a predaja meny. Takýmto spôsobom, na základe skúseností iných krajín, môže krajina ušetriť až 0.2 % z HDP. Prevažná časť estónskeho obchodu sa realizuje v eurách a preto bude po vstupe do eurozóny obchodovanie jednoduchšie. Nebude potreba vystavovania platieb v dvoch menách. Ceny budú tak zrozumiteľnejšie, ľahšie porovnateľné, a to bez ďalších výpočtov.
Vstupom do eurozóny a prechodom na jednotnú menu sa eliminuje riziko nepriaznivého pohybu kurzov. Stabilné menové prostredie tak zaistí rýchly hospodársky rast. Vstupom do eurozóny sa Estónsku tiež ukladá povinnosť v budúcnosti nasledovať vyváženú hospodársku politiku.
Čo sa týka emocionálnej stránky nahradenia estónskej koruny, profil Estónska zobrazený na minciach estónskeho eura bude šíriť náš národný symbol. Mince si nájdu v peňaženkách mnohé národy a preto veríme, že tento nádherný obraz našej krajiny bude evokovať záujem a zvedavosť o Estónsko.
English to Slovak: Amanda Seyfreid
Source text - English
Amanda Seyfried: My, what big eyes you've got
By Will Lawrence
After lighting up screens with her bubbly performances in the likes of Mean Girls, Mamma Mia!, Dear John and Letters to Juliet, Amanda Seyfried is finally turning to the dark side. The 25-year-old tackles her first-ever period piece this month with Red Riding Hood, a medieval adaptation of one of our best-loved fairy tales. And it is, she says, “dark and scary”.
“This is such a big deal for me,” says the Pennsylvania-born actress. “I’ve always wanted to do a period piece, and this was way beyond my expectations. The vision was so full of romance and tension and mystery. There are so many things you can do with this story.”
The story is known to most as Little Red Riding Hood, the title given to the account in Charles Perrault’s 1697 fairy tale collection, although the narrative with which we’re more familiar (in which the wolf gets his comeuppance) is that of the Brothers Grimm’s Little Red-Cap. Here, however, the filmmakers omit reference to anyone “little” at all as they expand their story into a full feature narrative. “It’s important to add other elements and to introduce a thriller aspect to give the audience more,” says Seyfried. “The original stories were the just the basis.”
The film casts Seyfried as the heroine, who is caught in a love triangle with two handsome hunks, played by Shiloh Fernandez and Max Irons (the latter, in his first major movie, is the son of Jeremy), when a wolf attacks their village, gobbling up a number of family members. Posses form, the wolf is hunted (it may be a werewolf), Gary Oldman enters the fray as a Van Helsing-type monster-slayer, more people die, and the three principles are drawn into a battle for their lives.
“Our movie is geared for young adults and is more along the lines of the Grimms’ version, with all the sexual tension, suspicion and terror,” says Seyfried.
“There’s a lot of sexual symbolism, and over the years it’s been extracted. And then we kind of put it back in.” She smiles. “Not in the same way, though.” Folklorists and scholars argue endlessly about the meaning and importance of fairy tales, and the Riding Hood story is open to numerous interpretations – the wolf’s consumption of girl and grandmother read, variously, as pregnancy envy, a parable of pubertal desire, or an allegory of rape, depending on whom you read.
But in Seyfried’s film the sexual tension is very much on the surface. “It’s about sex, suspicion and young love,” she says.
Indeed, with the crackling teen tension, wolves, love triangles and an attractive American lead playing opposite two sparring young men, one of whom is a pretty Englishman with an appealing shock of hair, Red Riding Hood echoes with themes and characters that will resound with fans of the Twilight saga, a fact not lost on the studio, which appointed Catherine Hardwicke, who shot the first film in the hit teenage vampire franchise, as the film’s director.
“I sometimes wonder if [Twilight author] Stephenie Meyer was inspired by the original Red Riding Hood stories with her werewolf,” says Hardwicke, “and I think that there are parallels with our film and Twilight.” Certainly, the studio backing the movie would welcome similar returns at the box office, and with Twilight following The Lord of the Rings and Harry Potter in putting fantasy adventures back on the map, Hollywood is casting about for suitably bewitching, fantastical fare. Several other live-action fairy tales – the likes of Hansel and Gretel: Witch Hunters; The Brothers Grimm: Snow White; and Snow White and the Huntsman – are all in the pipeline, while Beastly, a modern-day re enactment of Beauty and the Beast, is just around the corner.
How popular the fairy tale boom proves at the box office remains to be seen – Red Riding Hood took $14 million on its opening weekend in the US, and the film will need to do more business internationally if it’s to be regarded as a commercial success. For Seyfried, however, such matters are beyond her immediate concern. “It feels really cool to bring to life that iconic character,” she says. “I hope that it is respected and welcomed.”
While she’s taking a darker path on screen, Seyfried remains an effervescent interviewee. Even as her star rose, she eschewed Hollywood conventions by happily chatting about her relationship with English actor Dominic Cooper. The two met on set of the hit 2008 movie Mamma Mia! and began dating a short while later, although they recently broke up.
The actress, however, was upbeat when we met, and was looking forward to a trip to London for last night’s Red Riding Hood premiere. “I’m not taking anything to London,” she beamed. “It’s going to be a good trip and I’m not apprehensive about going back. I miss it so much, and anyway he’s not going to be there. He’s away shooting, although we are very much in touch.”
Seyfried returns to the screen later this year, too, with her first science-fiction movie, Now, from director Andrew Nicol; further evidence, perhaps, of her pitch towards darker material. “The concept is amazing, and very far-fetched, and has a lot of metaphor. It’s really smart.” She was also under consideration for the role of Daisy Buchanan alongside Red Riding Hood producer Leonardo DiCaprio in Baz Luhrmann’s adaptation of The Great Gatsby and her reputation suffered not at all when she lost out to Carey Mulligan; Natalie Portman and Scarlett Johansson were also said to be in the running.
“I’m going to be having a bit of break after the trip to London,” she says, “and I’m happy. Things are looking good right now.”
Translation - Slovak PREKLAD SJ:
Amanda Seyfriedová: Moja, ale máš veľké oči.
Po tom ako zažiarila na filmových plátnach vo veselých a energických rolách, ako napríklad v Protivných babách (Mean Girls), Mamma Mia!, Drahý John (Dear John), či Listy pre Júliu (Letters to Juliet) sa Amanda konečne ukáže v niečom pochmúrnom a strašidelnom. Dvadsaťpäť ročná herečka sa po prvý krát popasuje s rolou vo filme s historickým nádychom, v stredovekej adaptácii Červenej Čiapočky. Jedna z našich najobľúbenejších rozprávok naberie podobu niečoho, ako vraví Amanda, „temného a desivého“.
„Veľmi veľa to pre mňa znamená,“ vyjadrila sa herečka narodená v Pennsylvánii. „Vždy som túžila hrať v takomto type filmu, ale toto moje očakávania prevýšilo. Predstava bola plná romantiky, napätia a záhad. Tento príbeh má v sebe nesmierne veľký potenciál.“
Samotný názov príbehu Červená Čiapočka, ako ho pozná väčšina z nás, patrí Charlsovi Perraultovi, nakoľko je to jedna zo zbierky jeho rozprávok z roku 1967. No dej príbehu, ktorý je nám bližší a v ktorom vlk dostane svoj zaslúžený trest, patrí bratom Grimovcom. Samotný film je ale na míle vzdialený od predlohy. Tvorcovia filmu tu prekročia tradičný príbeh a zobrazujú plnohodnotný a rozvinutý dej. „Aby sme mohli divákom ponúknuť viac, bolo treba do príbehu vsadiť ďalšie prvky, ako napríklad prvky thrilleru.“ poznamenala Seyfriedová. „Pôvodné príbehy slúžia ako pevný základ.“
Seyfriedová je obsadená do roly hrdinky, ktorá sa zmieta v mileneckom trojuholníku s dvoma atraktívnymi mužmi, ktorých stvárňujú Shiloh Fernandez a Max Irons. (Irons, pre ktorého je toto prvý významný film, si zahrá syna Jeremyho.) V príbehu nesmie chýbať vlk, ktorý napadne dedinu a zožerie niekoľko členov rodiny. Vlk, alebo lepšie povedané vlkodlak, je neskôr chytený a tu vstupuje na scénu Gary Oldman v úlohe lovca beštií typu Van Helsing. Viac ľudí zomiera a traja protagonisti sú nútení pustiť sa do boja o vlastné životy.
„Náš film je určený pre staršiu mládež a spolu so sexuálnym napätím, podozrievaním a zdesením sa približuje viac k verzii bratov Grimmovcov.“ vraví Amanda.
„Nachádza sa tam veľa sexuálneho symbolizmu, ktorý bol počas rokov akoby vytrhnutý. My ho ale vraciame späť.“ vraví s úsmevom Seyfriedová. „Samozrejme nie rovnakým spôsobom.“ Tvorcovia rozprávok a odborníci vždy zdôrazňujú dôležitosť a význam rozprávok a práve Červená Čiapočka je typ rozprávky, ktorý má nekonečné množstvo interpretácií podmienených čitateľom. Vlkove zhltnutie dievčaťa a strej mamy môže byť pochopené ako závisť voči tehotenstvu, podobenstvo pubertálnych túžob, alebo alegória znásilnenia.
V tomto filme je ale sexuálne napätie zreteľné a očividné. „Je to o sexe, podozrievaní a mladej láske,“ hovorí hlavná predstaviteľka.
Červená Čiapočka svojimi postavami a motívom osloví hlavne milovníkov Twilight ságy, veď režisérkou je Cathrine Hardwicke, ktorá odštartovala prvý film zo známej ságy. V období dospievania, milostné trojuholníky, vlci a krásna Američanka, ktorá sa ocitá medzi dvoma sokmi, jeden z nich krásny Angličan s atraktívnym účesom, sú toho dôkazom.
„Niekedy uvažujem či Stephenie Meyerová bola inšpirovaná pôvodným príbehom Červenej Čiapočky,“ hovorí autorka ságy Twilight, Hardwicková, „a myslím si, že sú tu isté paralely medzi naším filmom a filmom Twilight.“ Samozrejme, že štúdio podporujúce tento film by uvítalo podobne plné pokladnice ako pri Twilight, ktorý po sagach ako Pán Prsteňov a Harry Potter vniesol fantastické dobrodružstvo späť na scénu. Na niekoľko ďalších „akčných rozprávok“ ako Hansel a Gretel: Lovci Čarodejníc (Witch Hunters); Bratia Grimmovci: Snehulienka (Snow White); a Snehulienka a Poľovník (Snow White and the Huntsman) sa už pracuje vo filmových štúdiách. Moderná prevedenie rozprávky Kráska a Zviera (Beauty and the Beast) je už za dverami.
Aká je populárnosť a obľúbenosť znovu sfilmovaných rozprávok sa uvidí neskôr. Premiérový víkend Červenej Čiapočky v USA stál 14 miliónov dolárov a aby bol film úspešný potrebuje ešte viac medzinárodnej propagácie. Seyfriedovú však takéto záležitosti momentálne neznepokojujú. „Je to naozaj super pocit oživiť takúto tradičnú postavu,“ vraví Amanda. „A preto pevne verím, že bude rešpektovaná a vítaná.“
Počas intervia Amanda ostáva veselou a zábavnou i napriek tomu, že vo filme sa pohybuje v temných uličkách. Sláva jej nestúpla do hlavy, naopak. Vyhýba sa tradičnému Hollywoodskemu životnému štýlu a s úsmevom na tvári rozpráva o jej vzťahu s anglickým hercom Dominicom Cooperom. Zoznámili sa na premiére filmu Mamma Mia v roku 2008. Krátko na to začali spolu randiť, i keď v súčasnosti už spolu nie sú.
No Amanda bola pri stretnutí optimistická a veľmi sa tešila do Londýna na poslednú premiéru Červenej Čiapočky. „Neberiem si so sebou do Londýna nič,“ vraví s úsmevom. „Bude to pekný výlet a nemám žiadne obavy z návratu. A on tam aj tak nebude. Je preč na nakrúcaní. Sme ale veľmi často v kontakte.“
Seyfriendovú budeme mať možnosť uvidieť na plátne i neskôr a to v jej prvom science-fiction filme. Tento krát od režiséra Andrewa Nicola, čo je len ďalším dôkazom o jej inklinovaní k „temnej tvorbe“.
„Má to ohromujúcu myšlienku, je to nereálne a metaforické, naozaj skvelé.“
Uvažovalo sa tiež o jej obsadení v úlohe Daisy Buchananovej v adaptácii Veľkého Gatsbyho od Baza Luhrmana. Jej reputácia vôbec neutrpela, keď boj prehrala s hviezdou Carey Mulliganovou. O rolu sa uchádzali i herečky ako Natalie Portmanová či Scarlette Johanssonová.
„Po návrate z Londýna si potrebujem urobiť prestávku,“ hovorí, „a som šťastná. Veci sú teraz na dobrej ceste.“
Slovak to English: Press Release
Source text - Slovak PRESS RELEASE
From/ Od:
Tel:
Date/Dátum:
Page/Strany:
Subject/Vec:
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxxxxx
3
Vstup Slovenska do EÚ očami občanov Slovenska - máj 2005
Nedávno uplynul rok od nášho vstupu do Európskej únie. Občania Slovenska mali pred vstupom určité
predstavy o výhodách ako i nevýhodách nášho vstupu do EÚ. Do akej miery sa tieto očakávania
napĺňajú?
Aj na tieto otázky dáva odpoveď prieskum verejnej mienky, ktorý v dňoch 4.5. – 10.5. 2005
realizovala agentúra FOCUS na reprezentatívnej vzorke 1038 respondentov, ktorí svojim zložením
reprezentujú dospelú populáciu SR z hľadiska pohlavia, veku, vzdelania, národnosti, veľkosti bydliska
a kraja.
Priniesol vstup do EÚ Slovensku skôr výhody alebo nevýhody?
Celkovo 27,2% opýtaných si myslí, že Slovensko získava zo vstupu do EÚ predovšetkým výhody.
Pritom 2,5% respondentov vidí v členstve krajiny iba výhody a ďalších 24,7% opýtaných si myslí, že
Slovensko získava z nášho členstva v EÚ viac výhod než nevýhod.
Najväčšia časť respondentov (47,3%) sa domnieva, že výhod, ktoré Slovensko získava z členstva
v EÚ, je rovnako veľa ako nevýhod.
Cez optiku nevýhod vníma naše členstvo v EÚ celkovo 21,4% respondentov. Pritom len veľmi nízke
percento (2,7%) respondentov sa domnieva, že Slovensko svojim vstupom do EÚ získalo iba
nevýhody a ďalších 18,7% sa domnieva, že nevýhod je viac než výhod.
4,0% opýtaných sa k otázke nevedelo vyjadriť.
TAB 1: Povedali by ste, že Slovensko z členstva v EÚ získa/získava:
apríl 2004
iba výhody
viac výhod ako nevýhod
rovnako veľa výhod ako nevýhod
viac nevýhod ako výhod
iba nevýhody
nevie
1,1%
16,8%
47,5%
25,9%
2,2%
6,6%
máj 2005
2,5%
24,7%
47,3%
18,7%
2,7%
4,0%
Po roku možno konštatovať, že medzi obyvateľmi Slovenska ubudli takí, ktorí videli v našom vstupe do
EÚ skôr alebo iba nevýhody (28,1% v apríli 2004 a 21,4% v máji 2005) a naopak pribudli tí, ktorí v
ňom vidia iba alebo predovšetkým výhody (17,9% v apríli 2004 a 27,2% v máji 2005). Podiel
respondentov, ktorí sa domnievajú, že vstup nám priniesol rovnako veľa výhod ako nevýhod, ostal
zachovaný (47,5% v apríli 2004 a 47,3% v máji 2005).
Aké výhody Slovensko podľa občanov získalo zo svojho vstupu do EÚ?
6 z 10 respondentov (59,1%) menovalo, ako jednu z najväčších výhod vstupu Slovenska do EÚ
možnosť pracovať v zahraničí. Ďalšia necelá polovica oslovených (45,9%) uviedla, že sme získali
možnosť cestovať do krajín EÚ bez pasu a víz. Obidve tieto položky zaradilo pred rokom medzi
najdôležitejšie výhody menšie percento respondentov, než je tomu dnes.
40,1% opýtaných vidí jednu z najdôležitejších výhod vstupu v rozšírení možností pre mladých
ľudí napr. pokiaľ ide o štúdium v zahraničí, čo je mierne menej, než tomu bolo pred rokom.
Ďalších 34,1% respondentov vníma ako dôležitú výhodu predovšetkým príchod zahraničných
investorov, ktorí vytvoria na Slovensku nové pracovné miesta. V súčasnosti vníma príchod
zahraničných investorov na Slovensko ako jednu z dôležitých výhod nášho vstupu do EÚ vyššie
percento respondentov, než tomu bolo pred rokom.
Možnosť čerpať finančné prostriedky z fondov EÚ zaradilo medzi jednu z najdôležitejších výhod
vstupu do EÚ 23,7% respondentov, čo je tiež mierne viac, než tomu bolo pred rokom.
Viac ako desatina respondentov vidí výhody nášho vstupu v tom, že Slovensko sa stalo
akceptovanejšou krajinou v Európe i vo svete (13,8%), ako i v tom, že sa vo všeobecnosti
zvýšila konkurencia (10%).
Naopak, výrazne menej respondentov než pred rokom sa domnieva, že jednou z najväčších výhod
vstupu SR do EÚ je zvýšenie životnej úrovne obyvateľstva. Pred rokom toto očakávanie zaradila
medzi jednu z najdôležitejších výhod takmer pätina respondentov (19,1%), rok po vstupe si to už
myslí len necelá desatina opýtaných (8,2%). Aj očakávania, ktoré sa týkali faktu, že domáci
výrobcovia budú môcť vyvážať svoje výrobky na trhy iných krajín EÚ, sú dnes o čosi
pesimistickejšie - 8,2% respondentov to považuje za jednu z najväčších výhod nášho vstupu do EÚ.
Ďalšie výhody menovala menej ako desatina respondentov.
TAB 2: Aké výhody z členstva Slovenska v EÚ očakávate? (apríl 2004)/ Aké výhody Slovensko
z členstva v EÚ získava? (máj 2005)1
apríl 2004
možnosť pracovať v zahraničí
možnosť cestovať bez pasu/víz
viac možností pre mladých ľudí
príchod zahraničných investorov na
Slovensko, tvorba nových pracovných
miest
možnosť čerpať finančné prostriedky
z fondov EÚ
akceptácia Slovenska v Európe a vo svete
zvýšila sa konkurencia
zvýšenie životnej úrovne obyvateľstva
domáci výrobcovia môžu vyvážať svoje
výrobky na trhy iných krajín EÚ
zvýšenie bezpečnosti Slovenska
posilnenie demokracie
zjednotenie právnych predpisov SR
s predpismi EÚ
iné výhody
nevidí žiadne konkrétne výhody
nevie
1
máj 2005
59,1%
45,9%
40,1%
34,1%
23,7%
13,8%
10,0%
8,2%
8,2%
7,9%
6,6%
2,7%
0,2%
5,7%
2,5%
48,0%
39,6%
43,7%
28,2%
20,2%
12,5%
9,3%
19,1%
12,9%
8,4%
7,3%
7,2%
0,2%
6,1%
3,3%
Respondenti mohli vybrať tri najdôležitejšie výhody, preto je súčet percent v tabuľke vyšší ako
100%.
Aké nevýhody Slovensko podľa občanov získalo zo svojho vstupu do EÚ?
Aj po roku ostáva najčastejšie uvádzanou nevýhodou vstupu Slovenska do EÚ využívanie lacnej
pracovnej sily (46%). Na druhej strane treba povedať, že túto nevýhodu vybralo menej
respondentov, než tomu bolo pred rokom. Rovnako druhá najčastejšie uvádzaná nevýhoda – odchod
odborníkov a mladých ľudí zo Slovenska (36,9%) – sa síce udržala medzi najčastejšie
uvádzanými nevýhodami, ale taktiež zaznamenala v medziročnom porovnaní mierny pokles. Približne
tretina obyvateľstva (33%) vidí nevýhodu nášho vstupu v znížení životnej úrovne obyvateľstva.
Aj v tomto prípade však treba konštatovať, že aj táto nevýhoda zaznamenala v porovnaní s
predchádzajúcim rokom pokles o viac ako 5 percentuálnych bodov.
V porovnaní s predchádzajúcim rokom zaznamenala výraznejší pokles aj obava ľudí z príchodu
cudzincov z iných krajín EÚ na Slovensko (17,4%).
Približne stabilný podiel si zachovala obava z toho, že náš trh zaplavia výrobky z ostatných
členských krajín EÚ. Túto obavu vyslovili približne 3 z 10 (28,9%) opýtaných respondentov.
Naopak k najvyššiemu nárastu došlo v prípade obáv z byrokracie, ktorú nám prinesie vstup do EÚ.
Túto obavu považuje za jednu z najväčších nevýhod nášho vstupu takmer štvrtina (23,1%)
respondentov, čo je o takmer o 8 percentuálnych bodov viac ako pred rokom. Istú mieru nárastu
zaznamenali aj obavy zo zníženia bezpečnosti Slovenska (23,1%), preberania západného
životného štýlu (16,5%), obavy z nutnosti dodržiavať zákony a predpisy EÚ (16,0%), ako aj
obava zo zvýšenia nezamestnanosti (12,2%).
Obava zo straty nezávislosti Slovenska, respektíve zo straty niektorých rozhodovacích právomocí
si medzi najväčšími nevýhodami zachovala svoj približne 15% podiel.
Ostatné nevýhody považuje za najdôležitejšie menej ako 10% respondentov.
TAB 3: Aké nevýhody z členstva Slovenska v EÚ očakávate? (apríl 2004) / Aké nevýhody Slovensko
z členstva v EÚ získava? (máj 2005)2
apríl 2004
využívanie lacnej pracovnej sily na
Slovensku
odchod odborníkov a mladých ľudí zo
Slovenska
zníženie životnej úrovne obyvateľstva
náš trh zaplavia výrobky z iných krajín EÚ
zníženie bezpečnosti Slovenska
bude viac byrokracie
príchod cudzincov z iných krajín EÚ
preberanie „západného“ životného štýlu
budeme musieť dodržiavať zákony,
predpisy, smernice EÚ
strata niektorých rozhodovacích
právomocí – strata nezávislosti Slovenska
zvýši sa nezamestnanosť
zvýši sa konkurencia
iné nevýhody
nevidí žiadne konkrétne nevýhody
nevie
52,3%
42,6%
38,6%
27,4%
20,6%
15,5%
24,5%
13,4%
9,6%
15,1%
9,0%
6,6%
0,5%
0,9%
3,9%
máj 2005
46,0%
36,9%
33,0%
28,9%
23,1%
23,1%
17,4%
16,5%
16,0%
15,5%
12,2%
6,2%
0,6%
1,8%
2,0%
2
Respondenti mohli vybrať tri najdôležitejšie nevýhody, preto je súčet percent v tabuľke vyšší ako
100%.
Translation - English PRESS RELEASE
From:
Tel:
Date:
Page: 3
Subject: The EU Accession of Slovakia as Perceived by its Citizens – May 2005
It has been a year since we joined the European Union. Slovak citizens had certain expectations concerning advantages as well as disadvantages of EU accession. The question is whether these expectations have been met
The opinion poll conducted by the FOCUS agency during May 4-10, 2005, gives an answer to this question. The representative sample consisted of 1038 respondents representing the adult population regarding their sex, age, education, nationality, size of residence and county.
Did the EU accession bring Slovakia advantages or rather disadvantages?
Overall 27.2 percent of respondents think that Slovakia has gained mainly advantages from EU accession. While 2.5 percent of them believe that Slovakia gains only advantages, 24.7 percent of think Slovakia gains more advantages than disadvantages from the EU membership.
The absolute majority of respondents (47.3 percent) conceive that the advantages and disadvantages Slovakia gains from the EU membership are on the same level.
Altogether 21.4 percent of respondents perceive our EU membership from the point
of disadvantages. On the other hand, only 2.7 percent of them think that by EU accession Slovakia has gained purely disadvantages and the remaining 18.7 percent think that there is more disadvantages than advantages. 4.0 percent of respondents were not able to give an answer to this question.
Table 1: Do you think that Slovakia gains from EU membership…:
April 2004 May 2005
Only advantages 1.1% 2.5 %
More advantages than disadvantages 16.8 % 24.7 %
Equal amount of advantages and disadvantages 47.5 % 47.3 %
More disadvantages than advantages 25.9 % 18.7 %
Only disadvantages 2.2 % 2.7 %
Don’t know 6.6 % 4.0 %
After a year, it can be said that there has been a fall in a number of Slovaks who believe that joining the EU would bring only disadvantages (28.1 percent in April 2004 vs. 21.4 percent in May 2005). On the other hand, there has been a higher number of those who think EU accession would bring mainly advantages (17.9 percent in 1pril 2004 vs. 27.2 percent in May 2005). The number of respondents who think the amount of disadvantages is consistent with advantages remained the same. (47.5 percent in April 2004 vs. 47.3 percent in May 2005).
What advantages did Slovakia gain from the EU accession?
Six in ten respondents (59.1 percent) perceive the opportunity to work abroad as one of the greatest benefits. Less than half of polled people (45.9 percent) say that travelling to EU countries without a passport and visa is the case. The lower number of respondents pointed these advantages as the most important in 2004 compared with 2005.
40.1 percent of polled people, which is a lower number than in a previous year, think that one of the greatest advantages of the EU accession is the growth of young people opportunities, e.g. opportunity to study in foreign countries.
Another 34.1 percent of respondents think that the arrival of foreign investors who provide new working positions is a great benefit of the EUaccession. A higher percentage of people perceive this fact as one of the important advantage of the EU accession compared with year 2004. 23.7 percent of polled people believe that the chance to draw EU funds
is another significant benefit. Once again, it is a slightly more than last year.
More than a tenth of respondents (13.8 percent) believe that Slovakia has become more respectable country in the Europe and in the world after our EU accession. Moreover, the growth of competition is another advantage of EU access people perceive. (10 percent)
In contrary, a respectably a smaller number of people think that the raise of living standards is one of the benefits. In 2004, nearly a fifth of the respondents (19.1 percent) believed that the raise of living standards would be the most striking benefit. However, a year after EU access less than a tenth of respondents (8.2 percent) perceives it as an advantage. Same, the expectations that domestic producers will export their products to other EU countries are more pessimistic today. Only 8.2 percent of respondents find it as one of the greatest advantage. Another benefits were named by less than a tenth of polled people.
Table 2: What advantages do you expect from the EU membership of Slovakia?
April 2004 May 2005
Job opportunities abroad 48.0 % 59.1 % ▲
Travelling without passport/visa 39.6% 45.9% ▲
More opportunities for young people 43.7 % 40.1 % ▼
Arrival of foreign investors / new working positions 28.2 % 34.1 % ▲
Chance to draw EU funds 20.2 % 23.7% ▲
Acceptance of Slovakia in the EU and the world 12.5% 13.8 %
Raise of competition 9.3% 10.0 %
Raise of living standards 19.1 % 8.2 % ▼
Domestic producers can export their products to other countries of EU 12.9 % 8.2 % ▼
Strengthening of democracy 8.4 % 7.9 %
Consolidation of Slovak legislation with the EU legislation 7.2 % 2.7 % ▼
Other benefits 0.2 % 0.2 %
Do not expect any specific benefits 6.1 % 5.7 %
Do not know 3.3 % 2.5 %
What disadvantages did Slovakia gain from EU accession?
After a year, the most frequent disadvantage is using of cheap labour (46 percent). Still, a lower number of respondents have chosen this disadvantage than in 2004. The second most frequent disadvantage (36.9 percent), namely the leaving of experts and young people from Slovakia, remained as the most frequently stated disadvantages. Still, it reported a slight decline in comparison with the previous year. Nearly a third of population (33 percent) have perceived the fall in living standards as the great disadvantages of our EU accession. Still, it must be stated that also this disadvantage has fell by more than 5 percent, compared to year 2004. Then, peoples´ concern about the arrival of foreigners from other EU countries into Slovakia has recorded a significant decline compared to previous year. (17.4 percent)
Concern about the fact that our market would be glutted with products from EU countries has remained approximately the same. 3 out of 10 respondents (28.9 percent) expressed this concern.
On the contrary, the biggest – 8 percent growth compared to the previous year has been recorded regarding the fear of bureaucracy. Nearly a quarter of respondents (23.1 percent) consider it to be one of the biggest disadvantages of EU accession. Similarly, a slight growth has been noticed regarding the concern about the reduction of safety in Slovakia (23.1 percent), about the necessity to comply with EU laws and regulations (16.0 per cent), and finally about increase in unemployment (12.2 percent).
Fear of losing the independence of Slovakia, to be more concrete of losing some decision-making powers has maintained its 15 percent share.
Another disadvantages were named by less than 10 percent of polled people.
Table 3: What disadvantages do you expect from EU accession? (April 2004)
What disadvantages has Slovakia gained from the EU membership? (May 2005)
April 2004 May 2005
Exploitation of cheap labour in Slovakia 52.3 % 46.0 % ▼
Leaving of experts and young people from Slovakia 42.6 % 36.9 % ▼
Decline in living standards 38.6 % 33.0 % ▼
Flood of Slovak market with products of EU countries 27.4 % 28.9 %
Reduction of safety in Slovakia 20.6 % 23.1 % ▲
Fear of bureaucracy 15.5 % 23.1 % ▲
Arrival of foreigners from EU countries 24.5 % 17.4 % ▼
Westernization 13.4 % 16.5 % ▲
Necessity to comply with EU laws and regulations 9.6 % 16.0 % ▲
Loss of some decision-making powers; loss of independence of Slovakia 15.1 % 15.5 %
Increase in unemployment 9.0 % 12.2 % ▲
Growth of competition 6.6 % 6.2 %
Other disadvantages 0.5 % 0.6 %
Can not see any specific disadvantages 0.9 % 1.8 %
Do not know 3.9 % 2.0 %
More
Less
Translation education
Other - State exam
Experience
Years of experience: 13. Registered at ProZ.com: Jan 2013.
Hi, my name is Hana and I´m Slovak. I have always loved languages, especially English. After I returned from the U.K., where I worked and also study English, I decided to study English language and literature in Slovakia. Even though I studied teaching, translation is what I really love to do. Every text I translate is a kind of challenge for me. Therefore I am here, to make my dream come true! I have experience with translation of texts from the fields like linguistics, philosophy, literature, sociology, pedagogy and marketing. But I also already translated some manuals, EU texts and newspaper articles.
I love my two children and my husband. I also love yoga and reading. People I adore and respect are L.L. Hay , Paulo Coelho, CH. Richards and others who has a positive attitude to life.
Portfolio